nov 032013
 

Pôvod názvu Šariš sa dnes nevie s presnosťou určiť. Predpokladá sa, že sa používal, už zhruba v období r. 1000 p. n. l. a azda už v  halštáte v jazyku neznámeho no početného etnika, ktoré tu žilo. V jazyku Keltov, ktorí obývali územie Šariša pred a na začiatku nášho letopočtu slovný koreň „šar-d“ znamenal príkry, ostrý (snáď dominantná šarišská hradová hora?). To by vysvetľovalo aj odvodenie názvu Prešova (Eperješ), ktorý po keltsky „e-phreš“ znamená nový, svieži (novozaložené osídlenie neďaleko „starého“ hradiska Šariš?).
Rimania Šarišský hrad volali Castrum Salis (hrad soli alebo soľný hrad, rozumej: „strážca regiónu soli“). Totiž v šarišskej oblasti niekoľko kilometrov od hradu sa nachádzali v tom čase jedny z najbohatších baní na soľ v Európe, kde sa ťaží do dnes. Až podstatne neskôr – takmer o 1000 rokov po delení teritória vznikli soľnohrady v pravom zmysle slova tesne nad soľnými baňami, a to: Solivar,  Ruská nová ves, príp. tam, kde sa soľ skladovala napr.: Slanec. Zlúčenie rímskeho a keltského pomenovania znelo ako „šariš“. V neskorších dobách sa Šariš uvádza skomolene aj ako Zaros alebo Zarus, vo význame ako región za ruskou zemou – za Rosijou „Za – Ros“, „Za – Rus“. (Zhruba do 16. storočia Šarišom bolo celé dnešné východné Slovensko.)

Svedectvo o tom, že na Šariši bol bohatý život už od praveku vydávajú rôzne nálezy. Boli tu rôzne kultúry a kultúrne obdobia od staršej doby kamennej (paleolitu) cez rôzne vývojovo – časové fázy, cez dobu bronzovú, železnú, keltskú, rímsku, starosloviensku,…  Šarišský hrad, resp. hradová hora bola osídlená už doby bronzovej. Možno tu stálo nejaké obranné opevnenie, alebo čo je skôr pravdepodobné, hora bola v začiatkoch považovaná za posvätné miesto – obrovskú nadprirodzene veľkú mohylu. Všetky fakty, spolu s bohatými nálezmi z rímskeho obdobia, svedčia o kontinuite života v tomto regióne. Dodám, že rôzne náleziská a lokality neboli ešte dodnes náležito preskúmané.

V období okolo r. 150 n. l. až do r. 400 n. l. na Šariši vládol už čulý ruch o čom svedčia rôzne nálezy rímskych mincí. Bol to ruch jednak obchodný a nie raz i vojenský. Obdobie vzniku Veľkomoravskej ríše – po r. 833 n. l. už našlo Šariš ako rozvinutý sebestačný Slovanský kraj. Po rozpade Veľkej Moravy prúdiace Maďarské kmene nemali o hornatý a v ich ponímaní nehostinný šarišský región záujem, a preto i naďalej tu plynul život svojským, nerušeným slovanským spôsobom. Podobne aj v neskorších dobách je Šariš často krát akosi vždy „Pánubohu za chrbtom“ – je mimo centra pozornosti (čo je aj v súčasnosti) a tak ho obchádzali aj rôzne poroby ako napr. Tatári, Turci,… Nikdy sa tu nepresadili cudzie, napr. maďarizačné vplyvy. Takto vznikala v rámci Uhorska, ale i neskôr v rámci Československa východniarska kultúrna autonómia majúca svoj pôvod ďaleko v histórii o čom sa rozpisujem v sekcii „ludia“.

Prvé administratívne členenie Uhorska bolo na (kráľovské) komitáty a pretrvalo do 13. – 14. storočia. Práve v tom období mal Šariš najväčšiu rozlohu – bol „veľkým Šarišom“. Či táto skutočnosť mala nejaký súvis, alebo vplyv na pomenovanie vznikajúcej obce pod hradom Šariš (dnešné mestečko Veľký Šariš) sa dnes už nevie. Komitáty boli teda organizačné jednotky za účelom správy kráľovského majetku, ktorým do 13. storočia bola v podstate celá krajina.

So stúpajúcou mocou šľachty sa komitatná správa krajiny zmenila na stoličnú. Komitáty boli podelené na menšie jednotky – (šľachtické) stolice. Udialo sa tak na prelome 13. – 14. storočia a pretrvalo až do r. 1849. Veľký Šarišský komitát bol v 1. polovici 14. storočia rozdelený na niekoľko menších stolíc. Na dnešnom území východného Slovenska tak vznikla stolica Šarišská, Spišská, Abovská a Zemplínska. Šariš so svojou rozlohou 3652 km<sup>2</sup> sa stal v pomere ku ostatným Uhorským stoliciam stredne veľkou stolicou. V roku 1647 sa administratívna správa Šariša preniesla do kráľovského mesta Prešov.

Mapa žúp na území Slovenska

Mapa Šarišskej župy z r. 1910

Mapa Šarišskej župy z r. 1800

Členenie krajiny na stolice sa pretransformovalo v r. 1849 na župné. V niekoľkých prípadoch nastali síce menšie územné korektúry, no vo väčšine sa geografické hranice žúp zhodovali s predchádzajúcimi hranicami stolíc. Župy boli v podstate už štátnymi administratívnymi jednotkami, ktoré vydržali do r. 1928 a potom ešte na chvíľu v období rokov 1940 – 1945.

Nie je „v móde“, alebo mnohým je ťažko priznávať východniarom nejakú historickú dôležitosť, no dejiny (o ktorých sa menej hovorí) vravia niečo iné.  Napr. Šariš bol hlavným spojencom Matúša Čáka a po Trenčíne bol Šarišský hrad jeho druhým najobľúbenejším miestom. Dokonca sa povráva, že doteraz utajený Matúšov hrob by mohol byť práve tomto hrade. Pre informáciu: Šarišský hrad (teraz už len zrúcaniny) je rozlohou druhý najväčší hrad v strednej Európe.  Od doby kráľa Belu II. bol neustále opevňovaný a vojenský posilňovaný až sa z neho stalo nedobytné sídlo s premysleným obranným systémom. Podľa známych historických dokumentov nebol nikdy dobytý nepriateľom i keď sa mnohí o to pokúšali. Moc nad hradom, resp. jeho vlastníctvo sa vždy menilo len na základe dedenia, darov, dohôd, príp. vyjednávaním, nikdy nie mečom – ohňom.

Význam šarišského regiónu si rýchlo všimol aj Ján Jiskra z Brandysa. Za svoje sídlo si zvolil Šariš a ako tzv. capitaneus  Slovenska od r. 1441 riadil z neho  celé Horné Uhorsko.

V roku 1537 na Šariš prichádza sám kráľ Ferdinand a opäť povyšuje Šarišský hrad na miesto strategického významu rovnocenné s  Bratislavským hradom.  Totiž v tých časoch Viedenský centralistický štátny aparát administratívne rozdelil Uhorsko na dve komory. Bratislavská komora – územie od Liptova až po Drávu bolo spravované z Bratislavy sa nazývalo Dolné Uhorsko. Oblasť východne od osi Liptov, Zvolen a Novohrad až po Sedmohradsko sa síce volá Spišsko – Šarišská komora, no je opäť spravovaná zo Šariša, resp. Šarišského hradu.

 

(1011)

 Posted by at 17:30